Najčastejšie mýty o manželstve

V seriáli článkov o manželskej láske sme búrali nasledovné mýty:

1. Sme ovplyvniteľní

Často nás ovplyvňujú klamstvá, ktoré považujeme za svätú pravdu. To, ako premýšľam, nemusí byť mojím vlastným produktom, ale viac produktom spoločnosti, či doby v ktorej žijem.

Taktiež sme nabádali na bdelosť nad myšlienkami, ktorým veríme - totiž môžeme veriť klamstvu a vôbec si to nemusíme uvedomovať.

To, že sa necháme oklamať, má často na svedomí najmä naše ego či zranenia, ktoré sme utŕžili počas života. A v tomto rozlišovaní dobra od zlého, pravdy či klamstva, sme často bezradní.

Ako pomôcky na rozlišovanie nám slúži najmä vlastná skúsenosť, keď sa nám už podarí odhaliť nejaké klamstvo, ako aj vnútorný pokoj. V neposlednom rade ovocie myšlienky či názoru. Ale základná predpoklad odhaľovania klamstiev v našom živote je uvedomenie, že podliehame vplyvom a sme ovplyvniteľní.

2. On je ten pravý/pravá

Prvé a najsilnejšie klamstvo, ktoré chce narušiť istotu vzťahu, je polemizovanie nad pravosťou a správnosťou výberu manželského partnera.

Otázka, ktorá z tohto polemizovania vzíde, často sužuje nejedného manžela, či manželku. Presunie ich pozornosť na dôvody, ktoré spochybňujú celý vzťah a úplne ich to vysilí až do úplnej beznádeje. Tu sme búrali predpoklad o dôležitosti nájdenia toho pravého.

Predpoklad, že šťastie v manželstve závisí od toho, či nájdeme toho /tú pravú/ pravého je mýtus. Fakt je, že na pravosti a teda jedinečnosti treba pracovať. Ak to pritiahnem za vlasy - ak si žena vezme aj toho nepravého - môže sa z neho vykľuť ten pravý - teda môže byť šťastná.

Viac mýtus On/ona je ten pravý/pravá.

3. A žili šťastne po svadbe

Ďalšie klamstvo, ktoré ma za cieľ uspať tých dvoch. Aby náhodou nezačali pracovať od začiatku na vzťahu. Niekto sa ma pýtal, čo mám robiť, aby som sa vyhol kríze v manželstve. Povedal som mu možno provokačne a stojím si za odpoveďou - Nežeň sa/ nevydávaj sa!

Vzťah muža a ženy, ktorý má za cieľ lásku, predpokladá problémy. Na začiatku vzťahu zažívame krásu, ale to je dar z nebies. Lenže to že sme schopní niečo také zažiť, neznamená, že sme dokonalí, hotoví - zrelí ľudia. Nie! Sme hriešni, egoistickí, a veeeľmi nezrelí. Na kráse, šťastí treba pracovať a k harmónii sa ide často cez disharmóniu. Krízy sú normálne a je to v poriadku, keď prídu.

Dovolím si povedať, kto nemal krízu - umelo udržiava stav, na ktorý ešte nedozreli. Poznáte tvrdenie - my sa nehádame - do kelu - čiže ste tak dokonalí, že prežívate takú jednotu, ku ktorej sa obyčajní smrteľníci dopracujú po 50-tich rokoch manželského života?!

Takýto vzťah je v podstate svet podľa jedného veľkého egoistu, ktorý nemá oponenta a z toho druhého neostalo skoro nič, lebo sa pre nejaký dôvod (väčšinou strach, alebo veľká túžba po istote) takto rozhodol. A toto sa vypomstí, ale o tom inokedy.

Čiže sme poukázali, že o lásku a šťastie treba bojovať neustálymi a dlhotrvajúcimi zápasmi.

Viac mýtus A žili šťastne, až kým nepomreli.

Shutterstock

4. On to má zo svojej rodiny

Názor, že sme ovplyvnení rodinným prostredím, v ktorom sme vyrastali a že v podstate do veľkej miery určuje, ako budeme ďalej žiť, je tak silná paradigma, že vyvoláva u terajších rodičov malých deti až úzkosť vo výchove - len aby deti neboli traumatizované, aby ich to nepoznačilo, atď...

Po rokoch manželstva si vyčítame navzájom "si taký ako tvoj otec, si taká ako tvoja mama." Aj my začneme vyčítať svojím rodičom zranenia a traumy a obviňujeme ich za aktuálnu nepriazeň či problémy, ktoré máme vo svojom manželstve.

Zranenia, rany, bolesť, traumy, sú súčasťou života. Ak sa mi nedarí v živote, nie sú za to zodpovedné zranenia z detstva. Dovolím si povedať, že je nenormálne byť nezranený. Dôležité nie je byť nezranený, ale dozrieť. A dozrievanie je vnútorný proces. O strom sa môžete starať najlepšie, ako len viete, ale aby dozreli jablká, je potrebná energia, ktorú ma strom v sebe.

Poukázali sme, že tento retrospektívny pohľad, s ktorým prišla aj psychoanalýza, je škodlivý pohľad, ktorý ma za cieľ niekoho obviniť a zbaviť sa zodpovednosti. Ja už na to nemám dosah - to iní - toto vedie k beznádeji. A toto vyčerpáva nie jeden vzťah.

Zároveň nás to zdržiava od ozajstnej práce na sebe a vzťahu. Problémy a krízy v manželstve nás nemajú viesť až tak do retrospektívy, ako skôr do vizualizácie cieľa a pohľadu - čo mám momentálne v rukách, aby som sa k cieľu dostal.

Opustiť neužitočné interpretácie momentálnej situácie a sústrediť sa na interpretácie, ktoré sú užitočné. Podľa ovocia poznám strom - myšlienka, ktorá neprináša riešenie, nie je dobrá a treba ju nahradiť inou, ktorá prináša riešenie na ktoré mám dosah.

Viac mýtus To má zo svojej rodiny.

Shutterstock

5. S iným/inou by mi bolo lepšie.

Po mnohých snaženiach a neúspechoch máme tendenciu si myslieť, že inde je tráva zelenšia. Sme takí a v mnohých oblastiach to o sebe vieme. Čo sa týka manželstva, len málokto vám dá takýto náhľad. Skôr Vám potvrdia váš pocit nespokojnosti a jeho oprávnenosť.

V konzumnej dobe ak vám nevyhovuje napr. počítač, jednoducho ho vymeníte. Ak vám nevyhovuje manžel/ka - čo? nuž sme blízko k podobnej stratégii. Poznám kopec ľudí, ktorí teda išli za tou sľúbenou zelenou trávou - a viete čo našli? Tú istú trávu, len trošku zhnitú a na inom mieste.

Človek, ktorý uteká od nepriaznivých okolností alebo ich zmení, či vymení za iné okolnosti, mrhá energiou na veci, ktoré nemajú potenciál urobiť ho šťastným. Pretože aj keď si vytvorí nové podmienky s iným človekom, on je stále taký istý, len trošku starší s menej silami a oslabenou nádejou.

Veľa ľudí mi povie - ja som už skúsil všetko, a prídeme po pár sedeniach, že sa krútili okolo jednej veci v rôznych podobách. Aby mi bolo lepšie, netreba to vzdať uprostred boja. Riešením nie je odísť, ale zostať a skúmať stratégie, vyhľadať pomoc a nevzdať to.

Viac mýtus: S inou/s iným by mi bolo lepšie.

...viac na rodinka.sk