Mária

Chcem sa poďakovať vzácnemu človeku, p. Mgr. Bartkovi, človeku, ktorý mi tak veľmi pomohol. Ktorý pri mne stál od prvej chvíle, od momentu, keď som zaklopala na dvere jeho psychoterapeutickej poradne. Život mi zasadil úder a zrazil na kolená, keď ma obral o môjho blízkeho. V predstavách sa mi vynárali obrazy jeho postupujúcej zákernej choroby, v noci mi nedávali spať a deň čo deň, trápená výčitkami, som sa dookola pýtala, či som preňho nemohla urobiť viac. Svet sa mi zrútil, prestal existovať, nevedela som ďalej žiť. Ťažko to pochopí ten, čo to neprežil. Skončila som v depresiách a na liekoch. Snažili sa mi pomôcť aj moje deti, vedeli vždy pri mne stáť, no v očiach som im videla ten istý smútok, boli na tom rovnako, ako ja. Vyhľadať odbornú pomoc, bolo mojou poslednou nádejou. Odvtedy prešli tri mesiace. A ja som tri mesiace bez antidepresív! Spočiatku som váhala, či mám dosť síl do toho ísť, pretože som si bez tabliet, ani jeden deň nevedela predstaviť. Ale dodnes som svoje predsavzatie nemusela porušiť. Pretože mi p. Bartko veril, že to dokážem. A keď som o sebe pochybovala, ma podržal, aby som to nevzdala, aby som nezlyhala. Získal si môj obdiv a dôveru. A istotu, že sa môžem naňho vždy spoľahnúť. Pretože je to človek, ktorému na každom jednom záleží. Na všetkých tých, čo sa ocitli v beznádeji a nedokážu ísť ďalej sami. K životu pristupuje ako k daru, hovorí o ňom s obrovskou úctou a pokorou. Vie načúvať ľuďom, učí ich porozumieť svojej vlastnej bolesti. Naučil ma, ako mať úctu k sebe, ako seba mať rada, lebo len tak môžem prežiť v tomto svete, a všetko to, čo som sa naučila, mohla ďalej odovzdať. Dnes už viem, že lieky mi život nezmenia, ani na nohách ma nenaučia stáť. Chcem jednoduchý život žiť, robiť to, čo ma napĺňa. Byť vyrovnaná v sebe, čestná k iným a byť slobodná, veď slobodní sa rodíme, tak prečo sa stávame od niečoho závislí, prečo sa slobody dokážeme tak ľahko vzdať? Zmenila som postoj, svoj pohľad na vec. V myšlienkach som si urobila poriadok. Začala som si inak vážiť život, už sa nebojím, že ma iní odmietnu. Pochopila som, čo je pre mňa dobré a ak treba, za to svoje už viem bojovať. - Urovnala som v sebe svoju minulosť, v nej všetky krivdy a traumy, ktoré som tu, vo svojom vnútri, dlhé roky nosila a vinu od iných som sa naučila v sebe odpúšťať. - Prijímam veci také, aké sú, nepýtam sa, prečo sa práve mne stali. Kus dobra, aj v tom zlom, sa snažím nájsť, iba tak to má pre mňa význam a posúva ma vpred. Chcem sa poďakovať pánovi Bartkovi za jeho láskavý prístup, za jeho slová a úprimné rady, pretože vďaka nim budem pripravená čeliť všetkým životným situáciám, aj tým zložitým. Svoje poďakovanie chcem vyjadriť aj týmto pravdivým citátom: "Mnohí ti dajú radu, ako preplávať more, ale máloktorý ťa vytiahne z kaluže." Zo srdca Vám ďakujem pán Bartko.